Featured

Zoznámenie sa s mojím blogom

Ahojte,

na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Prvou témou je Zoznámenie s mojím blogom:

Na tomto blogu by som sa chcela s vami podeliť o zážitky z môjho experimentovania v pečení, ktoré budem dopĺňať fotkami.

Rada by som sa naučila piecť perfektné makrónky a dezerty z odpaľovaného cesta, ako sú napríklad eclair alebo profiterolky. Veľmi obdivujem francúzske dezerty.

Mám veľmi rada sladkosti, hlavne čokoládu. Takže by som niekoľko článkov chcela venovať aj mojím pokusom s čokoládovými pralinkami a rôznymi plnkami. Najviac ma zaujíma ganache, plnka z čokolády a smotany, a rôzne príchute plniek v kombinácii s rôznymi čokoládami.

Ak vás zaujíma, ako dopadnú moje pokusy, tak budem veľmi rada, ak sa sem znova vrátite 🙂

Kakaové keksíky

Ďalší zo série receptov maličkých dobrôtok ku káve 🙂 Krehké kakaové sušienky.

Ingrediencie

150 g hladkej múky
50 g kakaa
100 g masla
100 g práškového cukru
1 vajce
0.5 čl sódy bikarbóny
štipka soli

Vykrojené hviezdičky na keksíky

Postup

  • Vareškou zmiešame všetky ingrediencie v miske.
  • Na pomúčenej doske cesto nahladko vymiesime.
  • Vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm a vykrajujeme rôzne tvary.

POZNÁMKA Č. 1: Ak máte málo času alebo sa vám nechce vykrajovať rôzne tvary, z cesta vytvarujeme valec a odkrajujeme kolieska.

  • Poukladáme ich na plech, vyložený papierom na pečenie, a pečieme pri teplote 180°C asi 15 minút.

POZNÁMKA Č. 2: Hotové keksíky je možné hneď po upečení obaliť v cukrovej posýpke – 4 polievkové lyžice práškového cukru s 1 čl škorice.

Odporúčam vám vyskúšať oboje varianty, ak sa rozhodnete ich pripraviť. Dobrú chuť!

Ako sa udržujem fit a v kondícii

Veľmi rada by som teraz vyhlásila, že som sa k športu a behu odhodlala sama. Pretože poznám, aké benefity to do života prináša, a chcem ich vo svojom živote mať. No žiaľ, nemôžem. Som srdcom gaučový povaľač. No už dlhšie sa snažím do svojho života zahrnúť viac športu a zdravšie stravovanie.

Tréningový beh

V dôsledku dedičnosti, stravovacích návykov, sedavého zamestnania a neaktívnych záujmov (ako je pečenie, výroba domácej kozmetiky, maľovanie, čítanie kníh, …) som vo veku 23 rokov zistila, že mám kŕčové žily. Začala som extenzívny výskum na internete o tom, čo to je, ako to vzniká a čo sa s tým dá robiť – len aby som zistila, že žily budú so mnou do konca života. A jediné, čo môžem urobiť, je spomaliť ich progres tým, že sa budem venovať športu a zdravšie jesť. A tak som si zaumienila, že s tým musím niečo urobiť. A mojím prvým krokom bude, že začnem behávať.

Pamätám sa na svoj prvý beh: zabehla som ledva kilometer, s hrozným časom a veľmi zadychčaná. A moje ďalšie behy neboli o nič lepšie. Moja výdrž bola takmer nulová. Nevedela som, ako dýchať a hneď ma začalo pichať v boku. Nevedela som, akou rýchlosťou začať. Vačšinou som začala veľmi rýchlo a po chvíli som už lapala po dychu. Veľkou výzvou bolo pre mňa vedieť sa správne obliecť v rôznom počasí tak, aby mi nebolo príliš horúco a aby som neprechladla.

Môj vzťah s behaním sa začal ako talianske manželstvo – určitú dobu sme spolu veľmi šťastní, no niekedy sa dokážeme tak veľmi pohádať, že sa dlho na seba nedokážeme ani pozrieť. Zo začiatku je to vždy ťažké, keď človek nevie, ako na to. A keď sa mu nedarí. No treba si uvedomiť, že to je na začiatku normálne. A netreba sa nechať demotivovať a vzdať sa.

Ja som sa nechcela môjho vzťahu s behom len tak jednoducho vzdať. A preto som začala aktívne hľadať spôsoby, ako na našom vzťahu pracovať. Začala som sa registrovať na rôzne behy, aby som mala nejaký míľnik a aby ma to donútilo svedomitejšie trénovať. Veľmi som chcela danú vzdialenosť zvládnuť odbehnúť. A ak by to možnosti dovoľovali, nemusela by som skončiť posledná.

Veľa som sa počas tohto procesu o sebe naučila. A dalo mi to aj vela vecí, ktoré môžem využívať v iných oblastiach života. Nevzdávať sa, aj keď je to ťažké. Vytrvať, aj keď sa nedarí. Získala som väčšie odhodlanie pracovať na sebe a väčšiu chuť neustále sa zlepšovať.

Po behu sa vždy cítim lepšie. Prečistí mi hlavu a vyjasní myšlienky. Pomáha mi odbúrať stres. A na počudovanie dostávam veľa nových nápadov na blog práve počas behu.

Dobehnúť do cieľa je neopísateľný pocit. No ja mám veľmi rada atmosféru, keď sa všetci radíme na štart. Pripomína mi to, ako sa chcem stavať k životným prekážkam: Vo vzduchu je cítiť očakávanie, čo prinesie táto trať. Nervozitu, či to dopadne dobre. A odhodlanie urobiť všetko preto, aby to dopadlo čo najlepšie.


Na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Vanilkové keksíky

Maličké dobrôtky ku káve 🙂 Krehké keksíky s vanilkovou príchuťou.

Ingrediencie

230 g hladkej múky
100 g masla
75 g práškového cukru
1 vajce
0.5 čl kypriaceho prášku
vanilkový extrakt
štipka soli

Vykrojené srdiečka na keksíky

Postup

  • Vareškou zmiešame všetky ingrediencie v miske.
  • Na pomúčenej doske cesto nahladko vymiesime.
  • Vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm a vykrajujeme rôzne tvary.

POZNÁMKA Č. 1: Ak máte málo času alebo sa vám nechce vykrajovať rôzne tvary, z cesta vytvarujeme valec a odkrajujeme kolieska.

  • Poukladáme ich na plech, vyložený papierom na pečenie, a pečieme pri teplote 180°C asi 15 minút.

POZNÁMKA Č. 2: Hotové keksíky je možné hneď po upečení obaliť v cukrovej posýpke – 4 polievkové lyžice práškového cukru s vanilkovým cukrom.

Veľmi ma prekvapilo, ako vynikne chuť masla v sušienke, keď je obalená cukrom. No ku káve sa mne viac hodia obyčajné, neposypané. Odporúčam vám vyskúšať oboje varianty, ak sa rozhodnete ich pripraviť. Dobrú chuť!

To najlepšie z každého ročného obdobia

Pred 10 rokmi prebehla jedna štúdia, ktorá skúmala, či sa ľudia sústredia na tie činnosti, ktoré v danej chvíli vykonávajú. Mobilná aplikácia sa niekoľkokrát do dňa pýtala účastníkov výskumu, čo robia, či myslia na to, čo robia a ako sa cítia.

Výsledky boli veľmi prekvapivé. Ukázalo sa, že ľudia takmer polovicu času nevenujú pozornosť tomu, čo práve robia. Každý deň je plný nezabudnuteľných okamihov. Naučme sa vychutnávať si ich. Naučme sa tešiť sa z nich. Všetkými zmyslami vnímať zvuky, farby, vône.

Žiť naplno, TU a TERAZ.

Jar

Na jari mám najradšej kvitnúce stromy. Ako sa konečne oteplieva a príroda sa prebúdza.

Leto

Leto pre mňa znamená hlavne čas na výlety k vode. Či už na prechádzku alebo na skúšanie vodných športov 🙂

Jeseň

Padajúce listy, ktoré hrajú farbami, sú pre mňa symbolom jesene. Mám veľmi rada prechádzky, keď je ešte stále príjemne a listy stromov už menia farbu.

Zima

V zime sa vždy teším na sneh. Veľmi sa mi páči, ako sa ligoce, či už v chladných slnečných lúčoch alebo v sliepňajúcom svetle pouličných lámp. A vianočné pečenie je pre mňa vždy perfektnou príležitosťou popustiť uzdu svojej kreativite.

Je veľmi dôležité aktívne vo všetkom hľadať to krásne. Čo máte na jednotlivých ročných obdobiach najradšej vy?


Na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Keď sa plnka nepodarí

Je vždy ťažké, keď sa nám niečo nepodarí. Mali sme skvelý plán, tešili sme sa na to, ako skvele to dopadne, … A keď príde na lámanie chleba, výsledok je nanič.

Netreba sa nechať demotivovať a vzdať sa. Základ je zachovať si chladnú hlavu a otvorenú myseľ. Zapojiť kreativitu a vyťažiť z danej situácie maximum 🙂 Aj nepodarky sa dajú kreatívne prerobiť na nové dezerty. Ani môj prvý pokus o citrusovú tortu (recept TU) sa úplne nepodaril.

Pôvodná verzia mala byť s pudingovou plnkou a malinovým pyré. Keď som varila puding, urobilo sa mi v ňom veľmi veľa hrčiek. V duchu si vravím: ,,Nič sa nedeje, zachovaj chladnú hlavu.” A na záchranu plnky som si povedala, že hrčky skúsim rozmixovať. No výsledok bol príliš riedky… Skúsila som plnku aj vychladiť, no ani to nepomohlo.

Takto to predsa nemôže ísť do torty! Už ma trocha chytala panika. Nevedela som, čo s tým. Bolo mi ľúto ju vyhadzovať… Plnka stále chutila skvelo, len konzistenčne to nevyšlo. Musela som si k tomu uvariť kávu na upokojenie nervov.

Ako som tak sŕkala zo šálky, plnej horúceho espressa, napadla mi spásonosná myšlienka. Čo keby som upustila od toho, že to bude torta?

A tak som sa rozhodla zmeniť svoj pôvodný plán a urobiť tortové poháre. Z cesta som povykrajovala kruhy o veľkosti pohára a navrstvila všetko na seba tak, ako by to pôvodne bolo v torte – cesto, krém a maliny. Len s tým rozdielom, že som všetko poukladala do pohára. Vyšlo to celkom pekne, čo poviete?

Chuť

Stalo sa aj vám niekedy, že sa niečo nepodarilo podľa plánu? Ako ste si s tým poradili?

Môj obľúbený recept

Ja som veľký gurmán. Veľmi rada ochutnávam nové jedlá a objavujem nové kombinácie chutí. Pre mňa je teda môj obľúbený recept záludná otázka. Nie som človek, čo má dlhodobo obľúbenú 1 vec. A najmä nie čo sa týka jedla.

V oblasti dezertov je mojím obľúbeným ten recept, na ktorého vylepšovaní momentálne pracujem. A z jedál… Mám niektoré, ku ktorým sa neustále z času načas vraciam s veľkým nadšením. Dovoľte mi teda predstaviť vám jeden z tých, ku ktorým sa vraciam najčastejšie.

Chrumkavé hranolky s cesnakovým dresingom

S manželom máme takú nepravidelnú tradíciu, kedy si z času na čas urobíme filmový večer. No a samozrejme občerstvenie nesmie chýbať! Ja očistím zemiaky a nakrájam ich na hranolčeky. Manžel ich začne piecť na oleji – musia byť upečené do chrumkava a on to vie presne odhadnúť. Ja medzitým pripravujem dresing z kyslej smotany, nadrobno nakrájanej cibuľky a štipky soli. MŇAM! Podávame k dobrému filmu a s pohárom obľúbeného vína.

Aký je váš obľúbený recept? Budem veľmi rada, ak nás inšpirujete svojimi obľúbenými receptami.


Na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Citrusová torta

Svieža torta, ľahká citrusová aróma cesta, doplnená jemnou a nadýchanou bielkovou plnkou. Veľkou výhodou tejto plnky je, že drží tvar a aj v izbovej teplote je stabilná.

Ingrediencie na prípravu cesta

300 g hladkej múky
175 g masla
150 g práškového cukru
3 vajcia
2 dl pomarančovej šťavy
3 čl citrusovej kôry (citrónová, pomarančová, limetková alebo mix)
1 čl prášku do pečiva
1.5 čl vanilkového extraktu
0.5 čl soli

Citrusové cesto

Postup na prípravu cesta

  • Vyšľaháme maslo s cukrom, až kým maslo nenaberie na objeme.
  • Postupne po 1 pridávame vajcia a ďalej šľaháme do peny.
  • Primiešame vanilkový extrakt a kôru z citrusov.
  • V miske zmiešame suché ingrediencie – múku, prášok do pečiva a soľ.
  • Na striedačku po častiach pridávame zmes suchých ingrediencií a šťavu z citrusov. Stále šľaháme.
  • Cesto rozdelíme na rovnaké časti a rozotrieme do vymastených, múkou vysypaných tortových foriem. Ja som použila 4 formy s priemerom 16 cm. Piečieme 18 až 20 min pri 160°C.

POZNÁMKA Č. 1: Cesto vo väčšej forme sa bude piecť dlhšie.

Ingrediencie na prípravu plnky

3 vaječné bielky
150 g práškového cukru
210 g masla
1 čl vanilkového cukru
štipka soli

Plnenie citrusovej torty bielkovou plnkou

Postup na prípravu plnky

  • Bielky zmiešame s cukrom a soľou a zohrievame vo vodnom kúpeli, kým sa nerozpustí cukor.

POZNÁMKA č. 1: Bielky s cukrom nešľaháme! Len jemne miešame, kým sa cukor nerozpustí.

  • Bielkovú zmes vyšľaháme do tuhého lesklého snehu (minimálne 10 minút).
  • Po kúskoch pridávame maslo (izbovej teploty) a šľaháme. Začneme na nižšej rýchlosti, postupne prepíname na najvyššiu, kým sa zmes nespojí.

POZNÁMKA č. 2: Môže sa stať, že krém vyzerá ako zrazený. Netreba sa zľaknúť, nie je to žiaden problém. Ďalším šľahaním sa spojí. Je to preto, že maslo bolo príliš studené.

  • Postupne nanesieme plnku na jednotlivé korpusy a zvyškom plnky potiahneme tortu z vonkajších strán.
  • Vrch torty ozdobíme sušenými plátkami citrusov a citrusovou kôrou.

Ak sa rozhodnete tento recept vyskúšať, neváhajte sa so svojou skúsenosťou podeliť v komentároch.

Spomienky môjho detstva

Moje najvýraznejšie detské spomienky sú zo starkinej kuchyne. Už ako malá som bola jej stálou pomocníčkou. Každú sobotu sme so starkou pripravovali typické slovenské jedlá. Väčšinou to boli bryndzové halušky, ktoré raz mesačne vystriedali bryndzové pirohy.

Starká zapravila zemiakové cesto a spoločne sme stáli za sporákom s lopárikmi, vrchovato naloženými cestom na halušky. Vidličkou sme formovali halušky a hádzali ich do vriacej vody v hrnci. Mala som svoju špeciálnu výbavu, ktorú som používala len v sobotu pri robení halušiek.

Pirohy sme tiež lepili ručne. Starkinou úlohou bolo vykrajovať kolieska a dávkovať na ne bryndzovo-zemiakovú plnku, kým ja som lepila pirohy.

Pirohy so zemiakovo-bryndzovou plnkou

Ďalšou mojou obľúbenou tradíciou bolo nedeľné pečenie. V sobotu večer sme si sadli ku kuchynskému stolu a vybrali starkin receptár. Bol to zväzok receptov, ktoré si starká dlhoročne poctivo zbierala – od svojej mamky, svokry, kolegýň, kamarátok, tetiek z dediny, dokonca aj zopár tajných receptov. Mojou prvou úlohou bolo navážiť ingrediencie. Tie som postupne pridávala do misy, v ktorej starká pripravovala našu nedeľnú mňamku.

Veľa som sa od starkej naučila. Strávili sme spolu pri pečení veľmi krásne chvíle. Starký nás občas prišiel skontrolovať a spolu sme ochutnávali všetko už aj počas prípravy.

Mojou ďalšou skvelou spomienkou boli návštevy knižnice s mojou mamkou. Vždy, keď sme prišli do knižnice, na hodinu sme sa v nej stratili. Stále som odchádzala s náručou plnou knižných pokladov.

Niekedy je veľmi osviežujúce zaspomínať si na “staré zlaté časy”. Načrieť do spomienok a vytiahnuť krásne okamihy, ktoré sme kedysi dávnejšie zažili. Máte aj vy nejaké momenty, na ktoré si veľmi radi spomeniete? Podeľte sa s nami v komentároch 🙂


Na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Bezlaktózová dúhová torta

Moja sestra mala nedávno narodeniny a ako darček odomňa si priala bezlaktózovú tortu. Dlho som rozmýšľala, ako pre ňu tortu ozdobím. Chcela som, aby to bolo niečo netradičné, no tiež osobné. Tak som zvolila tortu, ktorej cestá sú v pastelových odtieňoch dúhy, a ktorá je ozdobená ako bazén, plný guličiek. Guličky v bazéne sú v tomto prípade červené ríbezle a čučoriedky. A postavička z fondánu reprezentuje moju sestru. Trocha uletené, ale výsledok sa páčil 🙂 Chutil dokonca aj tatkovi, ktorý nie je veľký fanúšik sladkého. A to je už odporúčanie samo o sebe.

Ingrediencie pre prípravu cesta

300 g hladkej múky
100 g kokosového oleja
200 g práškového cukru
4 bielky
2,5 dl rastlinného mlieka
2.5 čl prášku do pečiva
1 čl vanilkového extraktu
0.5 čl soli
potravinárske farbivá (farby dúhy)

Postup pre prípravu cesta

  • Vyšľaháme bielky do tuhej peny. Po častiach pridávame olej s cukrom a ďalej šľaháme. Primiešame vanilkový extrakt.
  • V miske zmiešame suché ingrediencie – múku, prášok do pečiva a soľ.
  • Na striedačku po častiach pridávame zmes suchých ingrediencií a mlieko. Stále šľaháme.
  • Cesto som rozdelila na 6 častí, ktoré som zafarbila do pastelových odtieňov dúhy. Piekla som v menších tortových formách, s priemerom 12 cm.
Ešte neupečených prvých 5 korpusov
  • Piečieme 18 až 20 min pri 160°C.

POZNÁMKA Č. 2: Mám len 5 foriem tejto veľkosti. Trochu som sa obávala, čo sa stane s posledným cestom, keď ho chvíľu nechám postáť a upečiem ho až dodatočne – v druhej várke. Odložila som ho medzitým v miske do chladničky. No výsledok dopadol veľmi dobre 🙂 Nebolo spľasnuté.

Ingrediencie na prípravu plnky

300 g termizovaného tvarohu (bezlaktózového)
200 ml smotany na šľahanie 33% (bezlaktózovej)
100 g kryštálového cukru

Postup na prípravu plnky

  • Smotanu vyšľaháme s cukrom na tuhú šľahačku.

POZNÁMKA Č. 1: Najlepšie výsledky dosiahneme s vychladenou šľahačkovou smotanou (ktorá sa chladila aspoň 12h, napr. celú noc).

  • Tvaroh vmiešavame do šľahačky pri nízkych otáčkach.
  • Postupne nanesieme plnku na jednotlivé korpusy a zvyškom plnky potiahneme tortu z vonkajších strán.
  • Vrch torty ozdobíme ovocím a tortu dôkladne vychladíme.

Ak sa rozhodnete recept vyskúšať, určite sa neváhajte podeliť so svojimi výtvormi v komentároch.

Keby som vyhrala milión korún …

Čo by ste robili v prípade, že vyhráte milión korún? Ja som si dnes položila presne túto otázku z blogerskej výzvy. Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, čo by som robila v situácii, keď to, že nemám peniaze, nie je výhovorka. Človek tak možno odhalí niečo, o čom ani len netušil…

4 druhy čokolády

Prvou vecou, ktorú by som urobila, keby som mala milión, je dobrovoľníctvo na kakaovníkovej plantáži v Ekvádore. Aby som sa naučila niečo o pestovaní kakaa, ako sa starať o kakaovníky, ako sa spracúvajú a ako sa z nich robí kakao a čokoláda. Peniaze by som použila hlavne na život a určite aj na výlety a zaujímavé zážitky v okolí.

A po návrate z Ekvádoru by som šla do Belgicka na čokolatiérsky kurz. Snažila by som sa vybrať si taký, ktorý zahŕňa aj prax v nejakej čokoládovni. A skvelé by bolo, keby v tej čokoládovni aj piekli, že by som sa priučila aj o čosi viac v tejto oblasti. Peniaze by hlavne šli na zaplatenie kurzovného a na porkytie životných nákladov. Určite by som sa snažila počas víkendov vyťažiť z môjho pobytu v Belgicku maximum a podnikla by som výlety do okolia, spojené s objavovaním čokoládovej histórie.

A ak by mi zvýšili ešte nejaké peniaze, investovala by som ich do svojho vlastného priestoru, ktorý popisujem v inom článku výzvy TU.

Čo by ste robili s miliónom korún vy? Popustite uzdu svojej fantázii a neváhajte sa s nami podeliť v komentároch 🙂


Na rozbehnutie svojho nového blogu som sa rozhodla zapojiť sa do Veronikinej Blogerskej výzvy 2020 – 52 týždňov blogovania.

Veronika píše blog nabloguzalezi a vytvorila túto výzvu na to, aby pomohla začínajúcim blogerom a blogerkám (ako som ja), za čo som jej veľmi vďačná. Vymyslela 52 rôznych tém ako odrazový mostík, cieľom výzvy je každý týždeň publikovať jeden článok s určenou tému.

Create your website at WordPress.com
Začíname